Táto stránka používa technické, analytické a cookies tretích strán.
Pokračovaním v prehliadaní súhlasíte s používaním cookies.

Preferences cookies

Pier Paolo Pasolini: Mamma Roma. Výstava fotografií.

Mamma-Roma

Fotografická výstava Diva Caviccioliho a Angela Noviho.

Výstava z dielne Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave a Centra Cinema di Cesena zavedie návštevníkov do zákulisia natáčania slávneho filmu Piera Paola Pasoliniho Mamma Roma s Annou Magnani v hlavnej úlohe. Film mal premiéru v roku 1962 na XXIII. Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach.

Výstava vznikla pre priestory bratislavského Kina Lumiere v marci tohto roku pri príležitosti 100. výročia Pasoliniho narodenia a teraz bude vďaka spolupráci s niektorými filmovými klubmi putovať po Slovensku:

Kino Úsmev, Hlohovec       22. 8. – 28. 9. 2022
Kino Akropola, Kremnica   01. 10. – 28. 10. 2022
Kino Pezinok, Pezinok       10. 11. – 3. 11. 2022
Kino Metro, Trenčín            9. 12. 2022 – 28. 2. 2023

Mamma Roma je v poradí druhý Pasoliniho film. Je jadrom tzv. rímskej trilógie (Accattone, Mamma Roma, La ricotta), ktorá sa zrodila z lásky autora k tým najbiednejším a z jeho snahy pritiahnuť pozornosť na rýchlo sa meniace mestské periférie. Malé okrajové časti Ríma ako Casal Bertone al Quadraro či Parco degli Acquedotti tak vstupujú do filmovej histórie.

Do úlohy Mammy Romy si Pasolini vybral stálicu talianskej kinematografie Annu Magnani. Vo filme stvárňuje postavu prostitútky a milujúcej matky, ktorá sa snaží vykúpiť zo starých hriechov a zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre syna Ettoreho (Ettore Garofalo). Kúpi si dom na rímskom predmestí a začne predávať na miestnom trhu, ale svoj boj o nový začiatok a synovu záchranu nedokáže vyhrať. Film bol inšpirovaný novinovou správou o tragickej smrti mladého väzna Marcella Eliseiho vo väznici Regina Coeli. Režiséra príbeh natoľko zaujal, že sa rozhodol podľa neho nakrútiť záverečnú scénu filmu.

Fotografie pochádzajú z archívu Centro Cinema v Cesene a ich autormi sú Divo Cavicchioli (1924 – 1996) a Angelo Novi (1930 – 1997). Obidvaja spolupracovali s Pasolinim aj pri iných filmoch (Novi pri Evanjeliu sv. Matúša a Teoréme a Cavicchioli pri Dravcoch a vrabcoch). Dnes je ťažké určiť autorstvo jednotlivých fotografií, vieme si však pomôcť použitou technikou. Cavicchioli fotil na Rolleiflex (štvorcový negatív 6×6 cm), zatiaľ čo Novi, pôvodným povolaním fotoreportér, používal Leicu (obdĺžnikový negatív, 35 mm). S trochou odvahy môžeme pripísať štvorcové snímky Divovi Cavicchiolimu a obdĺžnikové Angelovi Novimu.

Divo Cavicchioli sa narodil 25. októbra 1924. Po vojne zanechal prácu na železnici a presťahoval sa s rodinou do Ríma. V hlavnom meste začínal s prácou fotografa v ateliéri u Malandrina, manžela svojej sesternice. Na začiatku 50. rokov si otvoril vlastný ateliér a nadviazal kontakt so svetom filmu. V roku 1952 asistoval režisérovi Pietrovi Germimu pri nakrúcaní filmu Zbojník z Tacca del Lupo a práve táto skúsenosť odštartovala jeho kariéru jedného z najoceňovanejších filmových fotografov,, stojaceho po boku režisérov ako sú Pietro Germi (Zvedená a opustená, Rozvod po taliansky), Pier Paolo Pasolini (Mamma Roma, Dravci a vrabci), Giuliano Montaldo (Streľba na holuby), Florestano Vancini (Dlhá noc roku štyridsiateho tretieho), Ettore Scola (Konjunktúra) a Marco Ferreri (Hárem, Audiencia). V dlhej filmografii možno nájsť filmy viacerých žánrov, ako sú komédie a westerny. Práve tie patrili medzi jeho najobľúbenejšie. Nakrúcanie filmu Ostrov v ohni režiséra Gilla Pontecorva prebiehajúce v kolumbijskej Cartagene v roku 1969 prinieslo rozhodujúci zvrat v Cavicchioliho živote. Cartagena ho očarila natoľko, že sa tam v roku 1978 rozhodol natrvalo presťahovať. Po smrti prvej manželky sa znovu oženil, narodila sa mu dcéra a otvoril si reštauráciu. V roku 1986 si zahral v epizódnej úlohe filmu Francesca Rosiho Kronika vopred ohlásenej smrti, ktorý sa celý nakrúcal v jeho novom pôsobisku. Zomrel v Cartagene v roku 1996.

Angelo Novi sa narodil 9. júna 1930 v Lanzo D’Intelvi v provincii Como. V trinástich rokoch prišiel o otca. Spoločne s matkou a starším bratom sa presťahovali do Milána, kde navštevoval Akadémiu umení v milánskej Brere. Zapísal sa na architektúru, ale pre svoju lásku k foteniu štúdium neskôr zanechal. V roku 1952 začal pracovať ako fotoreportér pre agentúru Publifoto v Miláne a neskôr prešiel do redakcie denníka „Il Giorno“, pre ktorý spracoval viaceré reportáže, vrátane spravodajstva z Budapešti 1956. V roku 1959 sa oženil so Simonettou Borsini, presťahovali sa do Ríma, kde sa im narodili dcéry Francesca (1963) a Livia (1965). V Ríme pracoval pre agentúry Dufoto a Studium. Medzičasom začal dokumentovať natáčanie filmov, najskôr pre Pierluigiho Praturlona (špeciál o filme Bola noc v Ríme od Rosselliniho), potom pre Diva Cavicchioliho (Mamma Roma od Pasoliniho). Stal sa tak z neho profesionálny filmový fotograf, ktorý spolupracoval s režisérmi ako Luigi Comencini, Valerio Zurlini, Mauro Bolognini, Alberto Lattuada. Dlhodobo spolupracoval s Pasolinim (Rozhovory o láske, Obhliadka exteriérov v Palestíne, Evanjelium sv. Matúša, Zem videná z mesiaca, Čo sú to oblaky a Teorema), Sergiom Leonem (Dobrý, zlý škaredý, Vtedy na Západe, Dole hlavou, Vtedy v Amerike) e Bernardom Bertoluccim (Konformista, Posledné tango v Paríži, XX. storočie, Tragédia smiešneho človeka, Posledný cisár, Nebo, čo nás chráni, Malý budha, Zvodná krása). V jeho životopise figurujú aj viaceré talianske westerny. Zomrel v roku 1997 v Lanzo D’Intelvi.

  • Organizátor: Istituto Italiano di Cultura di Bratislava
  • V spolupráci s: Kino Úsmev, Hlohovec; Kino Akropola, Kremnica; Ki