Pri príležitosti Dní súčasného talianskeho umenia Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave a AlbumArte vám prinášajú tri videá mladých talianskych umelkýň, ktoré budú premietané online na FB kanáli Talianskeho inštitútu dňa 8.12. od 19:00 hod.
Videá ponúkajú ženský pohľad na kľúčové témy života v súčasnosti: ilúzia kontroly, ktorá sa môže stať oslobodením, ak o ňu prídete, hlboko zakorenené násilie pochádzajúce z rigidnosti očakávaní spoločnosti, pasca skrývajúca sa v uspokojení z prítomnosti dôverne známych vecí.
Sonia Andresano, ľahká váha, 2018, 3’32“
V tomto videu nie je žiaden skutočný príbeh. Chcela som ním opísať jeden zlomový, takmer nadprirodzený okamih. V meste, kde som nikdy nežia, ma z ničoho nič premkla náhla vízia a tá mi pomohla pochopiť, prečo som sa v posledných rokoch tak často sťahovala z jedného miesta na druhé. Ak sa dokážeme povzniesť nad fyzickú a emotívnu záťaž vyplývajúcu z neustálych presunov, odľahčíme tým starosti s premiestňovaním batožiny, ktorá je takmer vždy príliš objemná. Oxymoron v názve svojou úmyselnou nedefinovateľnosťou opisuje stav duše a našepkáva nám, ako využiť skúsenosti vo vlastný prospech. (Sonia Andresano)
Sonia Andresano Študovala na Akadémii umení v Ríme a na Univerzite La Sapienza získala diplom z dejín umenia. Vo svojich prácach často rozpráva o témach vyplývajúcich z jej osobných skúseností ako sú čakanie, cesty, kočovný život a zmena. Jej tvorba siaha od skulptúr cez video, performance až k fotografii. V roku 2017 získala svoju prvú cenu na festivale Land Art v Apúlii. Medzi jej najvýznamnejšie výstavy patria: Allegra ma non troppo, AlbumArte, Rím, 2020; Permesso di sosta e fermata, Atelier d’Artista, Mercati di Traiano, Museo dei Fori Imperiali, Rím, 2020; GruGame, Spazio_duale, Pastificio Cerere, Rím, 2020; Che ci faccio qui?, visualcontainer [.BOX] Videoart project space, Milano, 2019; Crescit eundo, Festival Art+b=love(?), Ancona, 2019; Peso Leggero, AlbumArte, Roma, 2018. V roku 2019 patrila medzi finalistov ceny Un’opera per il castello v neapolskom Castel Sant´Elmo. Patrí medzi umelcov združených vo Viafarini Miláno. Jej diela sa nachádzajú v zbierkach video archívu Careof v Miláne.
Silvia Giambrone, Teatro Anatomico, 2012, Documentation of performance, 5’11’’ (documentation of performance, courtesy of the artist and Richard Saltoun Gallery London)
(niektoré obrázky nie sú vhodné pre citlivých divákov)
Predstavenie Anatomické divadlo je súčasťou širšieho skúmania dávnej tradície vyšívania, patriacej medzi „ženské remeslá“. Vyšívanie sa dnes považuje za vzácne, pretože je súčasťou remeselného trhu s významnou ekonomickou hodnotou. Predstavuje mimoriadnu zručnosť získanú prostredníctvom donucovacích praktík a zároveň stelesňuje silnú nejednoznačnosť, ktorú kultúra niekedy podporuje pomocou krásy. Výšivka bola v istom zmysle jedným z mála tvorivých prejavov povolených ženám, na druhej strane predstavovala ich nevedomé priľnutie k špecifickej kultúre konkrétneho druhu. (Silvia Giambrone)
Silvia Giambrone striedavo žije a tvorí v Ríme a Londýne. Pracuje s performance, inštaláciami, skulptúrami, videom a zvukom. Skúma rôzne formy skrytého podrobovania. Za posledné štyri roky získala viacero ocenení a zúčastnila sa na mnohých konferenciách v Európe a USA. Je vyslankyňou litovského Kaunasu – európskeho mesta kultúry 2022. Získala cenu nadácie VAF 2019. Medzi jej najvýznamnejšie výstavy patria: Io dico io, La Galleria Nazionale, Rím, 2021; Nobody’s room, Museo del Novecento, Miláno, 2020; Mascarilla19, MAXXI, Rím, 2020; Mascarilla 19, Palazzo Grassi, Benátky, 2020; Sovvertimenti, Museo Novecento, Florencia, 2019; Young Italians 1968 – 2018, Italian Institute of Culture, New York, 2018; Time sì out of Joint,LaGalleria Nazionale, Rím, 2017; W Women in Italiane Design, Triennale di Design, Miláno, 2016; A terrible love of war, Kaunas Biennale, Litva, 2015.
Rita Mandolini, Do minúty (Za minútu, V priebehu minúty), 2014, 1′
Video Do minúty vzniklo z potreby konať v momente, keď môj život vplyvom vonkajších okolností náhle ustrnul. Všetko sa udeje v strohom priestore bytu, kam vchádzam a počas jednej minúty prešľapujem nohami v kope múky a cukrárenského farbiva. Cítim silné pokušenie dotýkať sa niečoho príjemného, upokojujúceho a dôverne známeho, sľubujem si, že je to iba nachvíľu, ale nedokážem sa z toho vymaniť. Nesúrodý rytmus tikania kuchynských hodín a budíkov sprevádza moje neisté kroky. Video trvá jednu minútu. Domnievam sa, že opakovanie tejto činnosti spred rokov, nebude mať nikdy definitívne miesto v čase. (Rita Mandolini)
Rita Mandolini sa narodila v Ríme, kde stále žije a pracuje. Vyštudovala maľbu na Akadémii umení v Ríme. Medzi jej obľúbené témy patria: pochované spomienky, ohraničené priestory ako je ľudské vnútro či domáce prostredie. Aj keď využíva rozličné vyjadrovacie prostriedky, jednoznačne vychádza z maľby, pričom jej prácam dominuje absencia svetla, sila čiernej, pozvoľný pohyb a očakávanie. Na svojom konte má niekoľko autorských výstav: Disturbo di conversione, Galleria B.Lisi, Rím, 2019; Non ti faccio uscire non ti lascio entrare, Galleria Gallerati, Rím, 2018; Nero Roma, Roy Alexander Art Gallery, Los Angeles, 2015. Kolektívne výstavy: AlbumArte | Virtual Exhibition DA CASA, 2020; AlbumArte 20×20, Albumarte, Rím, 2019; Fuori 8, Galleria Gallerati, Rím, 2019; Contestare l’ovvio, MLAC, Università Sapienza, Rím, 2017; Muse ispiratrici per artiste ispirate, Albergo Capitol, Crotone, 2015; Naked Lights, Teatro Tor di Nona, Rím, 2015; Dialoghi spuri in quattro atti, Atto II, Sartoria Teatrale di M.Poli, Florencia, 2015.
AlbumArte je nezávislé non-profit centrum pre súčasné umenie, ktorý založila v Ríme Cristina Dinello Cobianchi. Sústreďuje sa na objavovanie a propagáciu nových talentov ako aj už známych umelcov pôsobiacich na súčasnej talianskej kultúrnej scéne. Spolupracuje. V roku 2020 zvíťazilo v ôsmom ročníku medzinárodnej súťaže Ministerstva kultúry Italian Council s publikáciou AllBoomArte (edícia Quidlibet), ktorá dokumentuje desať rokov jeho činnosti.